Landscape in my window

               Nie som typ, ktorý na otázku „aké je tvoje najobľúbenejšie ročné obdobie“, odpovedá bez rozmyslenia. Zväčša je to: keď nie je ani horúco, ani zima, stačí mi zobrať svetrík (prinajhoršom jarník), vonku svieti slniečko, nefúka vietor a môžem si len tak hovieť v uliciach (v lese). Ak si to vyžadujú okolnosti tak je to jeseň (babie leto, bez zistenia, že jeho čaro je ukryté v „lietajúcich“ pavúkoch).

                 Toto obdobie má však tiež svoje čaro, aj keď už so sklamaním, že nám nesneží na Vianoce, ale teraz, kedy mi na stole kvitnú narcisy, v obchode si obzerám modrince a vázy si žiadajú tulipány. V obchodoch je veľkonočná výzdoba, blíži sa letný semester a zo skrine sa mi vysypala letná obuv. Nie, žeby som sa nevytešovala zo snehu, nepostavila aspoň miniatúrneho snehuliaka, nesnažila sa jesť poletujúci sneh, ale možno už na mňa niekde spoza rohu kričí jar. A ja po ďalšom vianočnom sklamaní, jej otváram ruky dokorán.